Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Z histórie

Mesto Tornaľa má bohatú a pestrú históriu. Približujú ju viaceré písomné pramene a je zachytená aj v mnografii PhDr. Imre Gaála, ktorá vyšla pod názvom „Sto rokov z histórie Tornale“. Z uvedených dôvodov vám preto ponúkame len stručné výňatky z dejín nášho mesta.

Z roku 1291 ostali pre budúce pokolenia nasledovné zápisy: „ .... currendo in codem fluvio Sayo prevenit penes guodam tornad possosion Tornalya“. Voľný preklad : „.... do ústia rieky Slaná zasahuje akýsi brod cez tŕnistú húštinu smerujúcu k osade Tornaľa.“ Od tohto zápisu, i napriek dohadom, sa odvíjajú jej dejiny. Mesto má praveké a staroveké dejiny, ale napriek tomu nás jeho pomenovanie vracia len do 13. storočia.

Územie na ktorom sa súčasná Tornaľa rozprestiera bolo už v dobe bronzovej osídlené. Dokazuje to množstvo archeologických vykopávok. Niektoré nálezy sú umiestnené v múzeu v Poprade a v Rim. Sobote. Osídlenie z doby bronzovej existovalo v dvoch fázach. Toto územie obývalo obyvateľstvo pilinskej a keltskej kultúry. Neskôr územie osídlili Rimania, Huni, Slovania a Avari. Tatárske vpády znamenali, tak pre povodie rieky Slaná ako aj pre celú krajinu, v rokoch 1241 – 1242 pohromu. To isté sa dá povedať o tureckých nájazdoch v roku 1554.

Z 13. storočia sa v písomných dokumentoch nachádza text s názvom Tornalya. Prvý raz sa spomína na zozname pápežských mýtnikov.

Už od 15. a 16. storočia sa rodiny Tornalyiovcov a Hámosovcov stávajú najbohatšími nielev v Tornali, ale i celom v Gemeri a tomu úmerne vzrastá aj význam obce. V roku 1513 kráľ Vladislav II. udelil mestu listinu výsad s rozšírením starého rodinného erbu s jednorožscom. Vtedy sa dostal do starovekého erbu Tornale „Unicornis“.

V roku 1836 na základe obecného zákona si dala Tornaľa vyhotoviť obecné pečatidlo. To sa však stratilo, ale na základe zachovaných pečiatok na listinách bola vyhotovená iná pečať, ktorá sa stáva o 150 rokov vzorom pre vyhotovenie terajšieho erbu mesta.

V roku 1834, v čase, keď sa Tornaľa stala sídlom okresu, mala okolo 900 obyvateľov. V roku 1858 bol vydaný prvý cisársky patent, ktorý mestu povoľuje predajné trhy. Obecný dom sa postavil až neskôr.

Históriu mesta medzi prvou a druhou svetovou vojnou charakterizovali mnohé premeny. Mesto, i keď pomaly, sa ďalej rozvíjalo. Ľudia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a drobným remeselníctvom. Na úroveň a tempo roozvoja mesta mala vplyv veľká hospodárska kríza. Strach a bieda vládli v meste aj počas 2. svetovej vojny. Mnohí muži boli odvelení na front, ďalší ľudia (predovšetkým židia) násilne odvlečení do koncentračných táborov, odkiaľ sa viacerí nikdy už domov nevrátili. Podrobne aj túto časť dejín mesta zachytáva monografia Dr. Imre Gaála. Novú históriu mesto začalo písať skončením vojny. Tornaľa bola Sovietskou armádou oslobodená 19. decembra 1944. Počas oslobodzovania okresu v Tornali sídlil hlavný štáb 2. ukrajinského frontu pod vedením maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského.

Úplne novú zmenu aj v histórii Tornale priniesol február 1948. Začalo sa znárodnenie a potom nasledovala kolektivizácia poľnohospodárstva. Veľké zmeny nastali aj v štátnej správe a samospráve. Výsledkom bolo potom i zrušenie okresu Tornaľa, ktorý v roku 1960 zlúčili do okresu Rimavská Sobota.

Veľké zmeny priniesla pre mesto a región i doprava. Železnica bola postavená v roku 1870, ktorá v prvom rade slúžila na prepravu nákladu a osobný vlak premával len dvakrát denne. V cestnej doprave ako prvý požiadal o povolenie na prepravu osôb Július Bajneczky v roku 1926. Potom sa pridali i ďalší a prvé autobusové spoje smerovali do Bánréve, Ratkovej, Levárov, Rim. Soboty a Rožňavy.

Medzi najvzácnejšie historické pamiatky v meste patrí kalvínsky kostol, ktorý má takmer 500 rokov. V Tornali máme aj katolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1931 a evanjelický kostol, ktorý bol postavený v roku 1933. Ďalšie dva kostoli reformovanej cirkvi sú v Behynciach a Stárni.

Medzi základné stavby Tornale patrí budova Mestského úradu, ktorá bola postavená v rokoch 1926–28. Nakoľko bývalý kultúrny dom (Biely kôň) pre mesto sa javil historickou stavbou, v roku 1971 sa začalo s výstavbou nového kultúrneho domu s knižnicou, kinom a hotelom. Medzi najznámejšie historické stavby patria kalvínsky, katolícky a evanjelický kostol, ale dlho nimi boli aj štyri kaštiele v Tornali, Stárni a Behynciach, kúria Tornalyovcov (dnes detský domov) a baroková socha sv. Jána Nepomuckého.V blízkosti sa nachádza Domov dôchodcov. Osobitnou pýchou a klenotom mesta bolo doteraz – nie ako historická pamiatka – aj plážové kúpalisko so svojou raritou, morským okom. Na hlavnom námestí sú dva pomníky – Pamätník padlých sovietskych hrdinov a pomník padlých občanov mesta v 2. svetovej vojne. Na budove Mestského úradu sú pamätné tabule Alexandra Pénteka a Ľudovíta Nagya, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore. Vo vnútri budovy sa nachádza pamätná tabuľa padlým občanom mesta v 1. svetovej vojne


 

 

dnes je: 18.8.2019

meniny má: Elena, Helena

podrobný kalendár

Register zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku

webygroup

Magyar verzió
Úvodná stránka